1.ZMENA VÝŠKY NÁJOMNÉHO

Novela mení doterajšiu zákonnú minimálnu výšku nájomného z 1 % na najmenej 3 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

Špeciálny režim sa týka pozemkov evidovaných ako zastavané plochy a nádvoria alebo pozemkov zastavaných stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, nájomné má byť trojnásobkom obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území.

2. SKONČENIE NÁJOMNEJ ZMLUVY – MINIMÁLNA DOBA A VÝPOVEĎ

2.1.Minimálna doba nájmu

Podľa § 8 ods. 1 ZoNPP je minimálna doba nájmu poľnohospodárskeho pozemku pri prevádzkovaní podniku 5 rokov.

2.2.Možnosť vypovedať zmluvu uzatvorenú na určitý čas

Novela prináša významnú zmenu, ktorou je, že po novom bude možné vypovedať aj nájomnú zmluvu uzatvorenú na určitý čas, ak sú právo na výpoveď a dôvody výpovede dohodnuté v zmluve.

2.3.Výpovedná lehota a účinky výpovede

Podľa § 12 ods. 1 ZoNPP výpovedná lehota pri výpovedi zmluvy na poľnohospodárske účely nesmie uplynúť skôr, ako uplynie minimálna 5-ročná doba nájmu. To znamená, že aj keď strana dá výpoveď nájom sa skončí až uplynutím zákonom stanovenej minimálnej doby nájmu, teda po 5 rokoch.

3. AUTOMATICKÝ VZNIK NÁJOMNÉHO VZŤAHU NA NEURČITÝ ČAS

ZoNPP upravuje aj prípady kedy automaticky dôjde k vzniku nájomného vzťahu na neurčitý čas.

3.1. Užívanie pozemku bez oprávnenia

Ak niekto užíva pozemok bez preukázateľného oprávnenia a zašle vlastníkovi návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy, vlastník musí do dvoch mesiacov:

• návrh odmietnuť,

• vyzvať na vrátenie pozemku, alebo

• uzavrieť zmluvu s niekým iným.

Ak to neurobí, vzniká automaticky nájom na neurčitý čas, ktorý možno vypovedať k 1. novembru s výpovednou lehotou jeden rok.

3.2. Návrh novej zmluvy zo strany nájomcu

Nájomca môže najskôr rok a najneskôr dva mesiace pred skončením nájmu predložiť návrh novej zmluvy. Ak prenajímateľ návrh do dvoch mesiacov od jeho doručenia aktívne neodmietne, uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý automaticky vzniká nájom na neurčitý čas, ktorý možno vypovedať k 1. novembru s výpovednou lehotou jeden rok.

Táto úprava výrazne posilňuje postavenie nájomcu a kladie dôraz na aktívny postup prenajímateľa.

Dňa 1.6.2022 nadobudla účinnosť novela zákona č. 125/2022 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá zavádza do praxe elektronickú dočasnú práceneschopnosť, resp. ePN, čo predstavuje významný krok elektronizácie zdravotného systému v Slovenskej republike. Tento článok sa bude zameriavať na definovanie ePN a na vplyv a zmeny vystavovania práceneschopnosti lekármi na zamestnancov a zamestnávateľov.

Elektronická dočasná PN je definovaná ako dočasná práceneschopnosť uznaná oprávneným lekárom, ktorý ju potvrdí vytvorením elektronického záznamu v elektronickej zdravotnej knižke občana v Národnom zdravotníckom informačnom systéme, t.j. v systéme eZdravie.

Nadobudnutím účinnosti novely zákona č, 125/2022 Z.z. od 1.6.2022 nastalo ročné prechodné obdobie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, t.j. lekárov, počas ktorej sú oprávnení pacientom vystavovať ePN. Počas tohto obdobia teda lekári môžu postupne prejsť na systém vystavovania elektronických PN, pričom od 1.6.2023 bude už takýto postup povinnosťou.

Podmienkou vystavovania elektronickej PN zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je napojenie konkrétneho lekára do systému ePN, ktorý mu umožňuje prístup do elektronickej zdravotníckej knižky pacienta. Oprávnenými lekármi na vystavovanie ePN je:

• všeobecný lekár
• všeobecný lekár pre deti a dorast (pediater)
• gynekológ
• ústavný lekár

V prípade choroby sa teda pacient dostaví k lekárovi, ktorý mu do 31.5.2023 môže vystaviť elektronickú alebo papierovú PN. V prípade, ak lekár vystaví papierovú PN, tak pacientovi ostávajú naďalej doteraz platné pravidlá, t.j. odovzdanie tlačiva o PN zamestnávateľovi, ktorý ju následne zasiela na sociálnu poisťovňu. Ak je ale lekár napojený do elektronického systému eZdravia, tak môže pacientovi vystaviť elektronickú PN. V praxi to znamená, že lekár elektronicky vyplní formulár a odklikne elektronický záznam o PN. Informácie o PN sú následne prostredníctvom systému zasielané do NCZI a na Sociálnu poisťovňu, ktorá ich spracuje a zverejní na elektronickom účte zamestnávateľa a zamestnanca. Celý tento proces prebieha bezodkladne.

V zmysle uvedeného bude PN zamestnanca oznamovať zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa. Zamestnancovi teda odpadne povinnosť dokladovať dočasnú PN, ak bola vystavená elektronicky. Napriek tomu je vhodné, aby zamestnanec o svojej ePN informoval svojho zamestnávateľa.

Stav ePN si môže zamestnanec skontrolovať prostredníctvom svojho elektronického osobného účtu poistenca (e-Služby). Sociálna poisťovňa nezriaďuje tento prístup občanom automaticky, ale iba na žiadosť o zriadenie, resp. zrušenie prístupu pre elektronickú službu v systéme elektronických služieb Sociálnej poisťovne. Požiadať o zriadenie môžu občania osobne na pobočke Sociálnej poisťovne vyplnením žiadosti a podpísaním Dohody o používaní elektronických služieb Sociálnej poisťovne pre odvádzateľov poistného. Podpísanie žiadosti a dohody je možné aj kvalifikovaným elektronickým občianskym preukazom a následným zaslaním cez portál slovensko.sk.

Po vystavení elektronickej PN v nej lekár vyznačí údaj o predpokladanom dátume ukončenia PN, ktorý je prístupný zamestnancovi, zamestnávateľovi a sociálnej poisťovni. Zamestnanec má tri možnosti ako postupovať ohľadom predpokladaného termínu ukončenia PN, a to:

• zamestnanec (pacient) príde v predpokladaný deň ukončenia PN na vyšetrenie k lekárovi, ktorý po zhodnotení zdravotného stavu pacienta PN ukončí, o čom vytvorí záznam v systéme eZdravie a zamestnanec nastúpi ďalší deň späť do zamestnania
• zamestnanec príde v predpokladaný deň ukončenia PN k lekárovi, pričom ten po vyšetrení zhodnotí, že je potrebná ďalšia liečba pacienta a vyznačí v systéme nový predpokladaný dátum ukončenia PN a zamestnanec ostáva naďalej doma a dodržiava liečebný režim
• zamestnanec sa nedostaví v deň predpokladaného ukončenia PN k lekárovi, ktorý v takomto prípade automaticky v tento deň ukončí PN a vyhotoví o tom záznam v systéme, zamestnanec teda musí ďalší deň nastúpiť späť do zamestnania, keďže jeho PN bola ukončená.

V zmysle vyššie uvedeného teda pacientovi úplne odpadne povinnosť dokladovania dočasnej PN, ak bude vystavená elektronicky. Lekár preto nebude pacientovi vystavovať papierové potvrdenie. Pokiaľ by ale pacient napriek tomu mal záujem o papierové potvrdenie elektronickej PN, môže o to požiadať lekára, ktorý vystaví odpis z ePN. Tento odpis bude lekár vystavovať aj v prípade technickej poruchy systému eZdravie, ktoré by znemožňovalo zamestnávateľovi dozvedieť sa o PN, za predpokladu, že technická porucha bude trvať viac ako tri dni. Rovnako treba podotknúť, že pokiaľ práceneschopnosť zamestnanca bola začatá elektronicky, tak je potrebné ju aj ukončiť elektronicky, t.j. nie je možná kombinácia papierovej a elektronickej PN.

Ako bolo vyššie uvedené, počas prechodného obdobia nie sú lekári povinní vystavovať elektronickú PN, čo znamená, že do 1.6.2023 môže zamestnávateľ dostávať elektronické aj papierové PN, v závislosti od lekára zamestnanca.

V prípade elektronickej PN odpadne aj zamestnávateľovi povinnosť doručovať písomnosti ohľadom PN prostredníctvom poštovej prepravy alebo osobne Sociálnej poisťovni. Všetky potrebné údaje bude môcť zamestnávateľ vyplniť, resp. potvrdiť v elektronickom účte eSlužby Sociálnej poisťovne.

Zamestnávateľ bude mať k dispozícii nasledujúce údaje o PN svojho zamestnanca vo svojom elektronickom účte:

• vznik PN
• trvanie PN
• ukončenie PN
• dôvod PN (zamestnávateľ nebude vidieť diagnózu zamestnanca)
• miesto pobytu, kde bude zamestnanec dodržiavať liečebný režim
• porušenie liečebného režimu zamestnancom

Zamestnávateľ bude vo svojom elektronickom účte potvrdzovať určité údaje pre zamestnanca v jeho ePN. Konkrétne pri vzniku PN potvrdí číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu zasiela mesačne mzdu, ak je táto zasielaná na bankový účet alebo adresu pobytu zamestnanca, ak je mzda vyplácaná v hotovosti. Zamestnávateľ zároveň oznamuje prostredníctvom systému údaje potrebné pre posúdenie nároku na nemocenské, údaje pre posúdenie nároku na úrazový príplatok a chorobu z povolania. Zamestnávateľ bude potvrdzovať aj posledný deň výkonu práce zamestnanca pred vznikom PN. Zamestnávateľ zároveň oznamuje sociálnej poisťovni vyplatenie náhrady príjmu a obdobie, za ktoré vyplatil náhradu príjmu zamestnancovi, ak pôjde o pracovný úraz a chorobu z povolania zamestnanca.

Zhrnutie:

Účelom elektronickej PN je uľahčenie liečebného režimu pacienta, ktorý sa ihneď po vystavení PN môže ísť domov liečiť a ďalej sa nezaoberať doručením dokladu o PN zamestnancovi. Elektronická PN predstavuje veľkú výhodu aj pre lekárov a zamestnávateľov, ktorí sa taktiež nebudú musieť zaoberať doručovaním PN pacienta a zamestnanca Sociálnej poisťovni, ale všetky potrebné úkony zabezpečia prostredníctvom svojho elektronického účtu.

V tomto článku sa dočítate najmä o tom, ako správne postupovať pri prevode spoluvlastníckeho podielu k Vašej nehnuteľnosti a najmä o tom, ako správne zostaviť ponuku pre uplatnenie si predkupného práva oprávneným spoluvlastníkom.

Na úvod je potrebné si objasniť, že zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) upravuje dve formy predkupného práva a to:

•  zákonné predkupné právo podľa § 140 OZ, a
•  zmluvné predkupné právo podľa § 602 a nasl. OZ.

Rozdiel medzi dvoma formami spočíva v tom, že kým zmluvné predkupné právo sa viaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, zákonné predkupné právo je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti.

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že spoluvlastníci pri predaji nehnuteľnosti majú zákonné predkupné právo vždy, ibaže by šlo o prevod blízkej osobe (príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu).

V prípade ak sa jeden zo spoluvlastníkov rozhodne previesť svoj podiel, je povinný ho najprv ponúknuť ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva.

Čo sa môže stať ak povinný spoluvlastník neponúkne svoj podiel oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi a predá ho tretej osobe?

1. Relatívna neplatnosť právneho úkonu

Oprávnený podielový spoluvlastník sa môže domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu (uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi povinným podielovým spoluvlastníkom a novým nadobúdateľom, ktorý nebol blízkou osobou povinného spoluvlastníka) v zmysle § 40a OZ.
  

2. Kúpa nehnuteľnosti 

Oprávnený podielový spoluvlastník sa môže domáhať aby mu nový nadobúdateľ ponúkol nehnuteľnosť na predaj, formou výzvy.

Novému nadobúdateľovi vzniká v zmysle § 603 ods. 3 OZ povinnosť predať oprávnenému spoluvlastníkovi nehnuteľnosť na predaj za rovnakých podmienok za akých si ju kúpil od povinného spoluvlastníka.  

V prípade, ak nový nadobúdateľ oprávnenému spoluvlastníkovi, nehnuteľnosť v zmysle obdržanej výzvy neponúkne na predaj v zmysle predchádzajúcej vety, oprávnený spoluvlastník sa môže obrátiť na súd a domáhať sa, aby bol prejav vôle nového nadobúdateľa nahradený súdnym rozhodnutím.

Povinné  náležitosti ponuky na uplatnenie si predkupného práva (ďalej len „ponuka“)

Správna ponuka by mala byť písomná a mala by obsahovať všetky podmienky, za ktorých povinný spoluvlastník ponúka svoj podiel na predaj (predmet kúpy, kúpnu cenu, spôsob úhrady kúpnej ceny, splatnosť kúpnej ceny, zriadenie vecného bremena a pod.).         
Ďalšou povinnou náležitosťou ponuky bez ktorej by nebola platná, je stanovenie lehoty na jej prijatie. Dĺžku lehoty na prijatie ponuky ako aj ostatné náležitosti ponuky si určí povinný spoluvlastník. Pri jej určení je však viazaný zákonom stanovenou lehotou: minimálne 8 dní (pri hnuteľných veciach) a minimálne 2 mesiace (pri nehnuteľných veciach). 

Ako postupovať ak adresa oprávneného spoluvlastníka nie je známa?

Keď sa oprávnenému spoluvlastníkovi ponúka na predaj nehnuteľnosť, väčšinou je jeho adresa uvedená na liste vlastníctva danej nehnuteľnosti. V prípade ak však jeho adresa z nejakého dôvodu známa nie je, je možné mu ustanoviť opatrovníka v mysle § 29 OZ.         
 

Ako si ideálne nastaviť podmienky ponuky? 

Je mimoriadne dôležité si uvedomiť, že ak je viac oprávnených spoluvlastníkov, podmienky by mali byť rovnaké pre každého. V prípade ak sa v budúcnosti rozhodneme meniť podmienky na uplatnenie si predkupného práva (ponuky), musíme o tom upovedomiť každého spoluvlastníka. V opačnom prípade by sme mohli zvýhodniť resp. znevýhodniť niektorého z oprávnených spoluvlastníkov.

Správne nastavené podmienky ponuky nám ušetria čas a vyhneme sa komplikáciám

V čase keď zostavujeme ponuku nemôžeme predvídať aký spôsob úhrady kúpnej ceny bude vyhovujúci pre všetkých oprávnených spoluvlastníkov. V praxi dochádza často k situácií, kedy si povinný spoluvlastník určí v ponuke za spôsob úhrady kúpnej ceny prevod financií na jeho účet.            
Oprávnený spoluvlastník však predmetný spôsob úhrady v prípade čerpania hypotekárneho úveru z objektívnych dôvodov nemá možnosť splniť. Banky si totiž pre uvoľnenie peňazí vyžadujú väčšinou istý spôsob zabezpečenia (notárska úschova peňazí, banková vinkulácia a pod.).   
Aby sme teda v budúcnosti vyhoveli požiadavkám oprávneného spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne čerpať si úver a aby sme neznevýhodnili ostatných oprávnených spoluvlastníkov, mali by sme o možnosti iného spôsobu uhradenia kúpnej ceny upovedomiť aj ostatných spoluvlastníkov.   
 Upozorňujeme, že pri zaslaní oznámenia o zmene ponuky oprávneným spoluvlastníkom, bude plynúť nová lehota na splnenie podmienok ponuky (min. dvojmesačná).

Ak si teda na začiatku procesu zvolíme v rámci ponuky správny spôsob úhrady kúpnej ceny, ktorý bude rátať aj s prípadným čerpaním úveru oprávneného spoluvlastníka (ideálne zriadením notárskej úschovy alebo bankovú vinkuláciu), vyhneme sa zbytočným prieťahom a ušetríme čas.

Upozornenie

Na riadne uplatnenie predkupného práva je potrebné okrem písomného vyhlásenia o prijatí ponuky aj zaplatenie kúpnej ceny, a to spôsobom uvedeným v ponuke.

Problematika nepraktickej zákonnej podmienky (úhrada kúpnej ceny)

Ako sme to už vyššie v texte uviedli, na riadne uplatnenie predkupného práva treba v lehote uvedenej v ponuke uhradiť kúpnu cenu. V praxi však splnenie predmetnej podmienky viacerými spoluvlastníkmi zároveň, spôsobuje pre oprávnených spoluvlastníkov niekoľko problémov.

V čase uplatnenia predkupného práva nie je žiadnemu spoluvlastníkovi známe, koľký z nich prejavia záujem o kúpu nehnuteľnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu dochádza k úhrade celkovej kúpnej ceny viacerými spoluvlastníkmi zároveň.        
 Aj keď povinný spoluvlastník rozdiel medzi celkovou kúpnou cenou a kúpnou cenou určenou podľa na oprávneného spoluvlastníka pripadajúceho podielu (ďalej len „rozdiel KC“), oprávnenému spoluvlastníkovi vráti, predmetný postup spôsobuje oprávnenému spoluvlastníkovi niekoľko nižšie uvedených problémov.

• V prípade čerpania úveru si oprávnený spoluvlastník požiada príslušnú banku o poskytnutie  bankového úveru na celkovú kúpnu cenu, pričom v skutočnosti bude možno potrebovať len ¼ čerpaných finančných prostriedkov, v závislosti od počtu spoluvlastníkov, ktorý si uplatnia predkupné právo.
• Oprávnený spoluvlastník, ktorý si uplatní predkupné právo a teda zaplatí kúpnu cenu musí počítať s tým, že vrátenie rozdielu KC povinným spoluvlastníkom môže trvať aj niekoľko mesiacov, v závislosti od lehoty na uplatnenie predkupného práva určenej v ponuke.     

Dňa 24.02.2022 došlo k útoku Ruskej federácie na Ukrajinu. Slovenská republika odsúdila tento útok a deklarovala pripravenosť poskytnúť Ukrajine pomoc na ukončenie konfliktu a na ochranu ľudských životov. V súvislosti so vzniknutou situáciou bola od 26. februára 2022 v Slovenskej republike vyhlásená mimoriadna situácia, ktorej cieľom bolo utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zmiernenie následkov tejto mimoriadnej udalosti a pomoc cudzincom z Ukrajiny utekajúcim pred vojnou. Od 26. februára nadobudli účinnosť zmeny vo viacerých zákonoch, pričom v tomto článku sa budeme venovať primárne úpravám v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o azyle“). Novelizácia Zákona o azyle umožňuje vláde vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska cudzincom, a to aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie. Uvedené oprávnenie vláda realizovala dňa 28.02.2022, kedy bolo Uznesením vlády č. 144/2022 podľa § 29 ods. 2 Zákona o azyle vyhlásené poskytovanie dočasného útočiska štátnym občanom Ukrajiny a ich rodinným príslušníkom.

Pri aktuálnej kríze sa pre osoby utekajúce pred vojnou vynára viacero právnych otázok pri rôznych situáciách a fázach, v ktorých sa utečenci nachádzajú. Od prípustnosti vstupu na územie Slovenskej republiky až po možnosť zotrvať na jej území, nájsť si prácu, ubytovanie alebo možnosť pokračovať v ceste do iných krajín.

Podmienky na vstup a zotrvanie cudzincov na území Slovenskej republiky

Vstup na územie Slovenskej republiky

V prvom rade je potrebné vyriešiť možnosť vstupu na územie Slovenskej republiky. Vstup na územie Slovenska je za súčasných podmienok umožnený všetkým osobám, ktoré utekajú pred vojnovým konfliktom v zmysle čl. 6 ods. 5 písm. c) Kódexu Šengenských hraníc, tzv. humanitárna výnimka. Navyše Slovenská republika má s Ukrajinou bezvízový režim, čo znamená, že držitelia ukrajinských biometrických pasov vízovej povinnosti nepodliehajú. Vstup na územie Slovenskej republiky je navyše po individuálnom posúdení umožnený aj osobám, ktoré nemajú platný cestovný doklad.

Ohlasovacia povinnosť

V súvislosti so vstupom na územie Slovenskej republiky platí ohlasovacia povinnosť pre každého cudzinca, ktorý prichádza na Slovensko. Cudzinci majú povinnosť ohlásiť adresu svojho pobytu na území Slovenskej republiky do 3 pracovných dní od vstupu na územie SR na oddelení cudzineckej polície Policajného zboru príslušnej podľa adresy ubytovania osobne alebo poštou. 

Ak majú cudzinci zabezpečené ubytovanie v ubytovacom zariadení (hotel, hostel a pod.), plní za nich ohlasovaciu povinnosť toto ubytovacie zariadenie.

Ohlásenie sa odporúča zaslať poštou, nakoľko Cudzinecká polícia momentálne nevybavuje iné žiadosti ako dočasné útočisko a zároveň sa tým vyhne dlhému čakaniu.

Pobyt na území Slovenskej republiky

Občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnovým konfliktom, umožňuje Slovenská republika krátkodobý pobyt do 90 dní na základe bezvízového pobytu. Každý je povinný sledovať trvanie tejto doby. Počas pobytu na Slovensku v rámci bezvízového styku však cudzinci nemajú právo pracovať a nemajú nárok na zdravotné poistenie, to znamená, že môžu jedine legálne zotrvať na území Slovenska.

Všetky osoby však majú možnosť pri vstupe na územie Slovenskej republiky alebo aj neskôr požiadať o medzinárodnú ochranu alebo v prípade konkrétne určených osôb o dočasné útočisko. Ak bude cudzincovi udelená medzinárodná ochrana (azyl alebo doplnková ochrana), prípadne dočasné útočisko, jeho status sa zmení a obmedzenie 90 dní a zotrvanie preňho nebude platiť. Navyše sa zlepší postavenie takejto osoby a je jej umožnené uchádzať sa o prácu, mať nárok na zdravotnú starostlivosť a iné výhody.

DOČASNÉ ÚTOČISKO

V súvislosti s vojnovým konfliktom Slovensko ponúka ľuďom utekajúcim z Ukrajiny možnosť požiadať o dočasné útočisko v zmysle novelizovanej úpravy Zákona o azyle. Dočasné útočisko tak momentálne predstavuje najjednoduchší spôsob ochrany pre osoby utekajúce pred vojnou. Udelením dočasného útočiska získava osoba tolerovaný pobyt na Slovensku, možnosť pracovať, študovať a prístup k zdravotnej starostlivosti. 

O dočasné útočisko môžu v zmysle Uznesenia vlády SR č. 144/2022 zo dňa 28.02.2022 požiadať: 

Občania Ukrajiny a ich rodinní príslušníci, pokiaľ rodina bývala na Ukrajine pred 24. februárom 2022:

• manželka/manžel štátneho občana Ukrajiny,
• maloleté deti štátneho občana Ukrajiny alebo maloleté deti jeho manžela,
• rodičia maloletého dieťaťa, ktoré je občanom Ukrajiny,
• ďalší blízky príbuzný štátneho občana Ukrajiny, ktorý s ním žil v spoločnej domácnosti v čase okolností súvisiacich s hromadným prílevom vysídlených osôb a bol úplne alebo čiastočne na neho odkázaný.

Od 17.03.2022 môžu na základe Rozhodnutia vlády zo 16.03.2022 o dočasné útočisko požiadať aj cudzinci, ktorí nie sú občanmi Ukrajiny, ale vzťahuje sa na nich jedna z nasledovných podmienok:

• majú na Ukrajine udelený trvalý pobyt udelený pred 24.02.2022 a nemôžu sa za stabilných a bezpečných podmienok vrátiť do krajiny, alebo regiónu pôvodu, 
• majú na Ukrajine azyl alebo medzinárodnú ochranu udelenú pred 24.02.2022. V tom prípade sa možnosť požiadať o dočasné útočisko vzťahuje aj na ich rodinných príslušníkov, pokiaľ bývali na Ukrajine pred 24.02.2022 – manžel/ka, maloleté deti, a závislí členovia domácnosti.

Žiadosť o dočasné útočisko je možné podať:

• vo veľkokapacitných centrách v Bratislave, Humennom a Michalovciach,
• osobne na ktoromkoľvek oddelení cudzineckej polície,
• na oddelení azylu v Humennom (v prípade, ak cudzinci nedisponujú dokladmi).

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom svojich webových stránok taktiež umožňuje elektronickú registráciu dočasného útočiska. Po vyplnení elektronického formulára je však v zmysle pokynov ministerstva stále potrebné ísť na oddelenie cudzineckej polície alebo do veľkokapacitného centra osobne. Žiadosť je nevyhnutné podať osobne z dôvodu snímania biometrických údajov. Pri podávaní žiadosti musia byť preto osobne prítomné aj maloleté deti.

Lehota na poskytnutie dočasného útočiska

• V prípade, ak ukrajinský občan má pri sebe cestovný, identifikačný alebo iný doklad a hodnoverne ním preukáže svoju totožnosť, dočasné útočisko mu bude poskytnuté v zrýchlenom konaní na počkanie.
• V prípade, ak ukrajinský občan nemá doklady ale má zabezpečené ubytovanie, vyhlásenie môže podať na ktoromkoľvek oddelení cudzineckej polície a o žiadosti o dočasné útočisko bude rozhodnuté do 30 dní.
• V prípade, ak ukrajinský občan nemá žiadne doklady, a nemá zabezpečené ubytovanie, je potrebné o dočasné útočisko požiadať na oddelení azylu v Humennom. O žiadosti bude rozhodnuté do 30 dní. Počas tohto obdobia môže byť osoba ubytovaná v zariadení Migračného úradu v Humennom.

V zmysle § 31 Zákona o azyle, ak sa žiadosti cudzinca o poskytnutie dočasného útočiska vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva a cudzincovi sa vydá len doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO“. Doklad si odporúčame uchovať pre potreby ubytovateľa, zamestnávateľa alebo školy. 

Z úpravy dočasného útočiska v Zákone o azyle vyplýva, že poskytovanie dočasného útočiska sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú na Slovensku trvalý či prechodný pobyt, sú žiadateľom o azyl, či osobám, ktoré azyl alebo doplnkovú ochranu už získali.

Práva spojené s dočasným útočiskom

• tolerovaný pobyt,
• možnosť pracovať bez pracovného povolenia na pracovnú zmluvu alebo aj formou dohody,
• možnosť sa zapojiť do vzdelávacieho procesu,
• prístup k zdravotnej starostlivosti,
• prístup k ubytovaniu,
• možnosť získať dávku v hmotnej núdzi a súvisiace príspevky.

Dočasné útočisko a cestovanie

Osoba, ktorej bolo udelené dočasné útočisko na Slovensku má právo, nie povinnosť sa zdržiavať  na území Slovenskej republiky. Vycestovaním z územia Slovenskej republiky dočasné útočisko nezaniká. Ak však osoba získa dočasné útočisko v jednej členskej krajine EÚ, nemôže žiadať o dočasné útočisko v inej členskej krajine EÚ. Iný členský štát EÚ môže udeliť inú formu ochrany alebo pobyt ako dočasné útočisko, ak sa tak rozhodne.

Dočasné útočisko a zamestnanie

Pre ľudí, ktorí sa ocitli v cudzej krajine útekom pred vojnou a častokrát sa nachádzajú vo finančnej tiesni je obzvlášť dôležitá možnosť zárobku. Na základe statusu odídenca pri poskytnutí dočasného útočiska osoba získa doklad o tolerovanom pobyte. Zamestnávateľ môže v zmysle zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov následne odídenca zamestnať bez povolenia na zamestnanie. Nevyžaduje sa ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Obyvatelia Ukrajiny tak získajú rovnaký prístup k pracovnému trhu ako občania Slovenskej republiky (s výnimkou štátnozamestnaneckých miest). Zamestnávatelia môžu odídencov z Ukrajiny zamestnávať na pracovnú zmluvu alebo formou dohody.

V prípade, ak danej osobe bolo udelené dočasné útočisko, zamestnávateľ má povinnosť formou informačnej karty oznámiť príslušnému úradu práce údaje o zamestnaní takejto osoby, a to pri vzniku aj pri ukončení zamestnania. K informačnej karte doloží aj kópiu pracovnoprávneho vzťahu a kópiu dokladu o tolerovanom pobyte na území SR s označením odídenec. Lehota tejto oznamovacej povinnosti je 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania alebo po ukončení pracovného vzťahu.

Dočasné útočisko a ubytovanie 

Žiadosť o dočasné útočisko nie je podmienená zabezpečením ubytovania. To znamená, že cudzinci môžu o dočasné útočisko požiadať a bude im udelené aj keď zatiaľ nemajú zabezpečenú adresu na Slovensku. Ak však cudzinec už má pri podávaní žiadosti o dočasné útočisko zabezpečené ubytovanie na Slovensku, je potrebné k žiadosti o dočasné útočisko doložiť jeden z nasledovných dokladov: 

• čestné vyhlásenie všetkých vlastníkov nehnuteľnosti o poskytnutí ubytovania alebo, 
• zmluvu o nájme uzavretú s vlastníkom nehnuteľnosti. 

Podpisy na uvedených dokladoch nemusia byť úradne osvedčené. 

Zánik poskytovania dočasného útočiska 

• uplynutím času určeného rozhodnutím vlády (skončenie poskytovania dočasného útočiska je Uznesením vlády č. 144/2022 zatiaľ stanovené na 31. decembra 2022, ak vláda nerozhodne o jeho predčasnom skončení alebo predĺžení),
• smrťou odídenca,
• ak odídenec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo sa mu na území Slovenskej republiky udelil prechodný pobyt alebo trvalý pobyt,
• písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska,
• ak odídencovi udelil azyl alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia iný členský štát Európskej únie,
• ak odídencovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
• ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný štát,
• zrušením.

Príspevok za ubytovanie odídenca 

V zmysle ustanovenia § 36a novelizovaného znenia Zákona o azyle môže vláda rozhodnúť o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca prostredníctvom obce, v ktorej územnom obvode sa poskytuje odídencovi ubytovanie.  Podľa nariadenia vlády č. 99/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca sa výška poskytnutého príspevku vypláca v závislosti od veku ubytovaných osôb. Príspevok sa poskytuje vo výške:

• 7 EUR za jednu noc ubytovania odídenca, ak ide o fyzickú osobu, ktorá dovŕšila vek 15 rokov;
• 3,50 EUR za jednu noc ubytovania odídenca, ak ide o fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila vek 15 rokov.

Príspevok poskytuje obec osobe, ktorá vlastní nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie v jej územnom obvode, ktorá v nej poskytne bezodplatne ubytovanie odídencovi. Hlavnou podmienkou pre získanie príspevku na ubytovanie odídenca je uzavretie zmluvy o poskytovaní ubytovania medzi majiteľom nehnuteľnosti a odídencom. Prenajímateľ je povinný túto zmluvu predložiť obci. Platí, že predmetný príspevok sa poskytuje za noc ubytovania odídenca. Príspevok bude možné poskytnúť aj najviac za sedem nocí poskytovania ubytovania prechádzajúcich dňu poskytnutia dočasného útočiska odídencovi, najskôr však od 26. februára 2022. 

Maximálny mesačný príspevok za ubytovanie sa poskytuje v závislosti od počtu miestností nachádzajúcich sa v prenajímanej nehnuteľnosti. Ak prenajímateľ poskytuje ubytovanie odídencovi v nehnuteľnosti a táto nehnuteľnosť má:

• jednu obytnú miestnosť, maximálny príspevok na ubytovanie za kalendárny mesiac je 500 EUR;
• dve obytné miestnosti, maximálny príspevok na ubytovanie za kalendárny mesiac je 750 EUR;
• tri obytné miestnosti, maximálny príspevok na ubytovanie za kalendárny mesiac je 1000 EUR;
• štyri a viac obytných miestností, maximálny príspevok na ubytovanie za kalendárny mesiac je 1250 EUR.

Príspevok môžu získať fyzické i právnické osoby poskytujúce ubytovanie vo svojej nehnuteľnosti a dokonca aj obce a vyššie územné celky. Ubytovanie však musia poskytovať bezplatne.

Na záver je potrebné skonštatovať, že právna úprava a rovnako aj postupy štátnych orgánov sa v súvislosti s poskytovaním dočasného útočiska a pomoci cudzincom utekajúcim pred vojnou neustále mení a prispôsobuje aktuálnym podmienkam. 

Predmetom tohto článku je analýza možných postupov účastníka konania realizovaného podľa príslušných ustanovení Stavebného zákona v situácií, ak výkon práv resp. práva z právoplatného správneho rozhodnutia vydaného v danom konaní je závislé od splnenia podmienky uvedenej v rozhodnutí, ktorá sa preukáže ako fakticky nemožná (nesplniteľná). 

Pre zjednodušenie a prehľadnosť tohto článku sa zvolila modelová situácia, že individuálne správne rozhodnutie má charakter stavebného povolenia (ďalej len „Stavebné povolenie“) vydaného na určeného stavebníka ako nositeľa práv zo Stavebného povolenia (ďalej len „Stavebník“) s podmienkou, že objektová skladba definovaná v danom stavebnom  povolení (ďalej len „Vlastná investícia“) môže byť skolaudovaná (popri iných v Stavebnom povolení určených podmienkach) len za predpokladu, že Stavebník vo vlastnom mene a na vlastný účet zrealizuje osobitnú, stavebným úradom určenú objektovú skladbu (ďalej len „Vynútená investícia“). 

Pre modelovú situáciu rozhodnú pre túto analýzu sa ako fakticky nerealizovateľná podmienka nepovažuje samotná realizácia Vynútenej investície, ale naplnenie podmienok smerujúcich k nemožnosti vykonať Vynútenú investíciu a to: i) nemožnosť získania práva k stavebným pozemkom alebo k niektorému z nich, na ktorých má byť objekt Vynútenej investície umiestnený alebo ii) neprimeraná výška nákladov Vynútenej investície s prihliadnutím na predpokladané obstarávacie náklady Vlastnej investície. 

Predmetom tohto článku je rámcové právne posúdenie modelovej situácie bez zohľadnenia individuálnych aspektov konkrétneho prípadu, pričom sa článok nezaoberá zákonnou legitimitou stavebného úradu pre možnosť podmieňovať vydanie správnych rozhodnutí realizáciou Vynútenej investície. 

Skúmanie podmienok:

Pre zaujatie právneho stanoviska je nevyhnutné: 

1. Definovať následky spojené s nemožnosťou dosiahnuť predpoklady pre splnenie  podmienky obsiahnutej v Stavebnom povolení, 
2. Definovať procesné možnosti postupu Stavebníka. 

Ad. a) Definícia následkov spojených s nemožnosťou dosiahnuť predpoklady pre splnenie podmienky obsiahnutej v Stavebnom povolení

Regulácia podmienok resp. osobitných povinností vyplývajúcich z individuálneho správneho aktu (správneho rozhodnutia – v našom prípade Stavebného povolenia) spojených s nositeľom práv z daného rozhodnutia (v našom prípade Stavebníka) nie je v právnych predpisoch osobitne/konkrétne upravená. 

Všeobecná právna regulácia inštitútu podmienok sa nachádza v záväzkovej časti Občianskeho zákonníka, konkrétne § 36 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Za nesplniteľnú sa považuje taká podmienka, ktorá nemôže nastať. Vynútená investícia má formu zmiešanej, kladnej odkladacej podmienky (jej splnenie je čiastočne závislé od vôle Stavebníka, čiastočne jej splnenie mimo jeho vôľovej sféry) v Stavebnom povolení. Od jej splnenia závisí to, či nastanú zamýšľané právne následky, t.j. či bude povolené užívanie stavby (t.j. či bude vydané kolaudačné rozhodnutie).

Vydané právoplatné Stavebné povolenie ako individuálny správny akt kladie podmienky Stavebníkovi. Obsahom tohto individuálneho správneho aktu je určenie spôsobu a podmienok za ktorých môže realizovať Stavebník svoje práva a povinnosti s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a právom chránené záujmy. Tieto podmienky je potrebné posudzovať vždy vo vzťahu k účastníkovi konania, v tomto prípade ku Stavebníkovi, pretože iba on je nositeľom toho-ktorého práva v konaní a iba on môže uvedené podmienky jednostranne určené správnym orgánom splniť. 

V prípade, že Stavebník preukáže, že podmienka určená v stavebnom konaní je pre neho nesplniteľná je potrebné sa s následkami takejto podmienky v konaní vysporiadať. Stavebníkovi nestačí preukázať nesplniteľnosť vo vzťahu k jeho vôľovej sféry ako účastníka konania. Musí preukázať vznik takej skutočnosti, ktorá spôsobí reálnu nemožnosť plnenia z objektívnych príčin.

Podľa § 36 ods. 1 OZ sa na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný (rozväzovacia) neprihliada. Obdobné ustanovenie týkajúce sa nemožnosti odkladacej podmienky neexistuje. Napriek tomu, že ide o všeobecnú úpravu týkajúcu sa rozväzovacej podmienky sa toto právne ustanovenie javí ako právna norma podobná resp. najbližšia a pri rešpektovaní základných právnych princípov analógie legis je možné použitie tejto normy aj na nami načrtnutý modelový prípad. 

Pokiaľ ide o základné kritériá splniteľnosti stanovených odkladacích podmienok, sú nimi možnosť a dovolenosť. Možnosťou ako kritériom odkladacej podmienky sa rozumie, že nastane skutočnosť, ktorá je ustanovená za podmienku. Ak vo vzťahu k Stavebníkovi nikdy nemôže nastať uvedená podmienka, je potrebné ju posúdiť ako podmienku nemožnú. 

Následkom nemožnosti podmienky podľa všeobecnej právnej úpravy je neplatnosť právneho úkonu resp. jeho časti. V tomto prípade zastávame názor, že v zmysle § 41 OZ je neplatnosť právneho úkonu viazaná len vo vzťahu k samotnej podmienke nakoľko v zmysle ustálenej súdnej praxe sa má platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu vždy posudzovať v prospech existencie právneho úkonu ak by neplatnosť tejto časti nespôsobovala neplatnosť celého právneho úkonu. Analogicky je následkom nemožnosti podmienky individuálneho správneho aktu (Stavebného povolenia) neplatnosť len časti individuálneho správneho rozhodnutia (podmienky). Keďže splnenie samotnej podmienky nie je esenciálnou časťou Stavebného povolenia a preto za neplatnú považujeme len samotnú podmienku a nie celé Stavebné povolenie. 

Dovolenosťou ako kritériom odkladacej podmienky sa rozumie, ak sa jej znenie resp. ustanovenie neprieči právu alebo dobrým mravom. V zmysle zákonných zásad správneho konania má byť správne konanie hospodárne. Nie len na strane správneho orgánu ale aj na strane účastníkov konania. Ak by sa splnenie predmetnej podmienky v priebehu konania preukázalo ako neúmerne nákladné vo vzťahu k Vlastnej investícií, je taktiež potrebné považovať túto podmienku za nesplniteľnú vo vzťahu k Stavebníkovi resp. jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať.

Ad. b) Definícia procesných možností postupu Stavebníka

Základnou procesnou možnosťou Stavebníka je preukázať stavebnému úradu, že došlo k faktickej nemožnosti takúto podmienky naplniť. V tejto situácii považujeme za najefektívnejšie uplatniť riadne a mimoriadne opravné prostriedky (v prípade ak je zachovaná lehota na ich podanie). 

Ako jednou z alternatív pri mimoriadnych opravných prostriedkoch je požiadať v zmysle § 66 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa predmetného zákonného ustanovenia môže podnetu Stavebníka na preskúmanie rozhodnutia v plnom rozsahu vyhovieť aj správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania. 

V prípade ak sa správny orgán nestotožní s argumentmi uvedenými v opravných prostriedkoch, ako ďalšou možnosťou sa javí podanie správnej žaloby, v rámci ktorej dôjde k súdnemu prieskumu Stavebného povolenia.

Záver:

Pri rešpektovaní základných zásad správneho konania a analogického použitia kritérií neplatnosti nemožnej podmienky v občiansko-právnych vzťahoch je faktickú nemožnosť Stavebníka naplniť podmienky určené stavebným úradom potrebné vykladať tým spôsobom, že takáto podmienka je vo vzťahu k Stavebníkovi v tejto časti neplatná a v súčinnosti so správnym orgánom je potrebné túto podmienku zo Stavebného povolenia odstrániť alebo jej znenie revidovať takým spôsobom, aby sa odstránila vada jej nesplniteľnosti.

Aktuálne podmienky pre podanie elektronickej žiadosti o dotáciu na úradu nájomného za obdobie 2. vlny pandémie::

• nájomná zmluva k predmetu nájmu musí byť účinná najneskôr k 1. augustu 2020;
• na zmeny k nájomnej zmluve, ktoré nastali po 31. auguste 2020 sa neprihliada;
• obdobie sťaženého užívania prevádzky počas 2. vlny pandémie.
  
  

Oprávneným žiadateľom o dotáciu na nájomné je nájomca, ktorý žiada o dotáciu na nájomné prostredníctvom prenajímateľa t. j. prenajímateľa žiada v mene nájomcu o dotáciu na úhradu nájomného a dotácia na úradu nájomného bude vyplatená na účet prenajímateľa.

Žiadosti je možné podávať od 16.12.2020 do 30.06.2021, pre poskytnutie dotácie sa nezohľadňuje termín podania žiadosti, ak je v súlade s výzvou. Dotácia sa uhrádza vždy len za spätné obdobie sťaženého užívania.

V nadväznosti na vyššie uvedené sme si pre Vás nižšie pripravili prehľad vybraných prevádzok, ktoré umožňujú požiadať a následne aj obdržať dotáciu na úhradu nájomného.

V prípade, že ste nenašli informácie, ktoré hľadáte alebo potrebujete pomôcť zistiť či sa na Vás vzťahuje možnosť podať žiadosť o dotáciu na úhradu nájomného, neváhajte sa na nás obrátiť.